Pán Ľubor, ďakujem Vám za Vašu verejnú reakci k mojej úvahe. Je jasné, že táto téma má potenciál pre ďalšiu diskusiu a môže priniesť aj celú radu názorov. Možno aj kontraverzných, hlavne čo sa týka atribútov profesionálneho vers. amatérskeho filmu. Idea mojej úvahy spočíva v tom, že len kvalitná a hodnotná filmová produkcia može pôsobiť a intelektuálny vývoj („kultiváciu“) diváka, ktorý bude následne schopný diferencovať medzi tzv. filmovým paškvilom a skutočnou umeleckou hodnotou. K tomu len poznámku – iste, aj komerčné filmy, kde napr. super-hrdina zachráni planétu pre mimozemštanmi, alebo kde jediným riešením je vystrielať polovicu mesta, sú súčasťou dnešnej kinematografie a slúžia len na pobavenie diváka (a naplnenie kasy producenta), ale myslím si, že táto komerčná produkcia má veľmi krátky „čas rozpadu“. Aspoň by mala mať. Ako raz povedal básnik Milan Rúfus: „To, čo je v umení plnšie a hutnejšie zostáva usadené na dne, pričom to ľahké odpláva do neznáma“. To by malo platiť aj vo filmovom umení. A ja stále verím, že platí. Dôležité je, aby sa dostalo väčšej spoločenskej podpory tým skutočným hodnotám vo filmovej tvorbe. Len takto si možeme toho nášho diváka - a človeka ako takého, „kultivovať“.
Ďaľšou vecou pre potenciálnu diskusiu je otázka hodnotenia tých našich filmových diel – vyrobených takpovediac „na kolene“. Iste, profesionálny filmár resp. kritik bude mať vždy svoj profesionálny názor. Treba ho rešpektovat a poučiť sa z neho. S týmto máme všetci, my amatéri, svoje skúsenosti. Tu sa očakáva skutočne vysoká miera objektivity hodnotiacej poroty .. a aj trochu nadhľadu resp. tolerancie zo strany tých profesionálov. Veď napr. príprava štylizovanej scény je v našich amatérských podmienkach často na hranici nemožného. Pritom, dôkladný a naozaj poctivý prístup od prípravy scenára až po postprodukciu filmu by mal byť zvlášť hodnotený. A námet ? To je kapitola sama o sebe. Všetko toto by malo priniesť intelektuálne obohatenie, nové poznanie a aj duševnú emóciu. Nepochybujem o serióznom prístupe väčšiny profesionálních hodnotiteľov (hoci mám-e rôzne skúsenosti), len som chcel svojou úvahou načrtnúť myšlenku, že len umelecky hodnotný film s vysokou pridanou hodnotou a hlavne jeho „propagácia“, môže byť podmienkou, aby aj menej „kultivovaná“ časť divákov pochopila, kde sú tie pravé hodnoty umenia.
Celkom určite budem rád, keď na túto tému budeme diskutovať, pretože to iste prinesie vzájomné názorové poznatky.